Čo ťa zlákalo na dobrovoľníctvo?
"Pokladám to za unikátnu možnosť pre mladých ľudí, ako sa dostať do cudzej krajiny a nespoznať ju len ako turista, ale stráviť tam niekoľko mesiacov. To znamená, že spozná miestnych, v mnohých prípadoch sa môže naučiť jazyk. Myslím si, že je to výborná skúsenosť pre ľudí, ktorí majú trošku otvorenú myseľ. Tieto skúsenosti neskôr môžu využiť v práci aj v súkromí. Ale naozaj to závisí od krajiny, projektu a organizácie. Viem, že v niektorých iných prípadoch je ten proces oveľa jednoduchší a výber nie je až taký prísny."
Na Island sa hlási veľa dobrovoľníkov. Ako sa ti podarilo uspieť?
"Mal som možno aj trochu šťastie. V mojom prípade to nebolo až také komplikované. Ale keď už som bol na Islande v tej organizácii a robili sme výber dobrovoľníkov na Európsku dobrovoľnícku službu (EDS), tak tam boli desiatky žiadostí a nakoniec bol približne len jeden z desiatich uchádzačov prijatý."
Bol si v organizácii, ktorá sa venuje environmentálnym aktivitám. Aká bola tvoja úloha?
"Pracovali sme na rôznych miestach na Islande spoločne s miestnou komunitou na projektoch zameraných na ochranu životného prostredia, rozvoj turizmu, ale takisto na kultúrnych projektoch."
Počas tvojej EDS-ky si spoluorganizoval osem workcampov. V preklade do slovenčiny to možno znie odpudzujúco – pracovný tábor. Realita je však zaujímavejšia.
"Treba si pod tým predstaviť, že sa stretne asi pätnásť ľudí z Európy, ale aj sveta, ktorí spoločne pracujú na nejakom projekte. Napríklad sme opravovali turistické chodníky, čistili pláže, alebo sme spoluorganizovali filmový festival, či maratón."
Pritom všetkom si precestoval celý Island, takže si si mohol vychutnať jeho unikátnu prírodu.
"Áno. Celý ostrov som za polroka prešiel trikrát. Je to veľmi veľká, pustá krajina s nízkym počtom obyvateľov, plná vodopádov, ľadovcov, fjordov, pasienkov, oviec. Odvšadiaľ je blízko do prírody."
Čo hovoríš na hlavné mesto?
"Reykjavik je v podstate jediným mestom na Islande, aj keď sa hovorí o niektorých iných. Napríklad Akureyri je druhé najväčšie mesto, ale to má iba 17 tisíc obyvateľov, kým Reykjavik má aj s aglomeráciami 240 tisíc. Veľká väčšina obyvatteľov žije práve v hlavnom meste. Nepôsobí celkom ako metropola, skôr je to niečo medzi malomestom a stredne väčším mestom. Historické pamiatky tam prakticky nie sú, pretože to vzniklo ako rybárska osada. Začalo to rásť veľmi rýchlo až v 20. storočí. Čo si človek všimne, je absencia stresu. Ľudia sa nikam neponáhľajú, napriek tomu všetko funguje. Kriminalita je na veľmi nízkej úrovni. Človek si musí zvykať na to, že netreba zamykať dom alebo auto, ale zvykne si rýchlo. Ľudia si veria."
Nespornou výhodou EDS-ky je to, že môžeš navštevovať kurzy jazyka, v ktorej ako dobrovoľník pôsobíš. Zároveň si znalosti precvičuješ v komunikácii s domácimi. Tvoj prípad to ale nebol. Prečo?
"Na Islande prakticky všetci vedia po anglicky. Občas sme stretli starších ľudí žijúcich v izolovaných obydliach alebo v malých dedinách v okrajových častiach ostrova. Tí možno nevedeli až tak dobre anglicky. Ale vždy keď sme otvorili ústa a snažili sme sa povedať nejaké základné frázy, prerušili nás a okamžite prešli na angličtinu."
Island bol donedávna vnímaný ako luxusná krajina, potom ho však pokorila hospodárska kríza. Je tam cítiť zmenu?
"Mám pocit, že na Slovensku a možno aj v iných zahraničných krajinách je tá kríza na Islande trošku zveličovaná. Jedna z najbohatších krajín na svete, s najlepším životným štandardom, je dnes už iba bohatou. Ja sám som za celý svoj pobyt nevidel človeka, ktorý by si odo mňa pýtal peniaze, nestretol som jedného bezdomovca a nemal som pocit, že tá krajina nefunguje. Takisto Island má povedomie u Slovákov, že je to veľmi drahá krajina. Nie je to už celkom tak. Kríza znížila hodnotu miestnej meny, ceny padli na polovicu, takže teraz je ten najlepší čas pre turistov, ale aj pre dobrovoľníkov, ako som bol ja, ísť na Island a nemať hlboko do vrecka."
Na EDS-ke sa občas môže stať, že veci nefungujú tak, akoby si ich dobrovoľník predstavoval. Na aké krízové situácie sa treba vopred pripraviť?
"Možno môj príklad nie je práve najlepší, pretože Island je krajina, kde veci fungujú a bol to aj môj prípad. Ale ak môžem vychádzať aj zo skúseností iných dobrovoľníkov na EDS v zahraničí, tak v podstate sa treba často uskromniť. Človek si tam nezarobí a o nejaké peniaze aj príde tým, že si bude chcieť kúpiť tovar alebo služby, ktoré nie sú úplne štandardné. Musí sa zmieriť s tým, že pravdepodobne bude zdieľať izbu alebo byt s mnohými ďalšími ľuďmi. Musí sa zmieriť s tým, že nebude vždy pánom svojho času, ale tá sloboda je tam podľa mňa dostatočná. A v mnohých prípadoch bude musieť robiť možno trochu viac, akoby bolo treba, čo bol môj prípad. A zase v iných krajinách sa môže stať, že tá spolupráca s hostiteľskou organizáciou nemusí fungovať úplne stopercentne. V takomto prípade možno dobrovoľník nemusí byť zaneprázdnený prácou, akoby si možno želal."
Pýtala sa Pavla Lényiová, Youth Media Team.
